Brazílčan Gui: Bola to dobrá voľba!
"Slovenské dievčatá sú najkrajšie na celom svete,“ s úsmevom hovorí Guilherme Parisi, študent z Brazílie, ktorý v rámci výmenného pobytu trávi v Žiline rok svojho štúdia.
Vydali sme sa za ním na Gymnázium Varšavská na Vlčincoch s miernou dilemou, či máme Guiho osloviť po slovensky, anglicky, alebo s portugalským slovníkom v ruke. Napokon, prekvapivo mu nástrahy, fígle, tvary a slovné hračky slovenčiny vôbec nerobili problém a s miernym smiechom prijal pozornosť dotieravých otázok.
Guilherme už má za sebou rôzne výlety so svojimi žilinskými spolužiakmi a načerpal zážitky z toho vážnejšieho, no i zábavného súdka. Okrem iného mal možnosť vidieť i koncentračný tábor Osvienčim, pritom ešte nedávno každý utorok plesal na tanečných hodinách.
Prirodzene, ako prvé nás zaujíma, čo vie bežný Brazílčan o našej malej stredoeurópskej republike. Čo si o nás vedel ty, kým si prijal ponuku Rotary Clubu a vybral si si práve Slovensko?
„Keď som si vyberal Slovensko, nevedel som o ňom vôbec nič. Iba to, že je v Európe, hlavné mesto je Bratislava a kedysi tu bol socializmus."
Teraz už sú tvoje znalosti o tejto krajine určite oveľa väčšie. Čím sa líši od tvojej rodnej krajiny?
„Áno, veľa vecí som sa o Slovensku naučil a veľmi sa mi tu páči, pretože máte úplne iné zvyky. U nás v Brazílii máme iba leto a zimu, ale tu môžete žiť všetky štyri ročné obdobia - krásne leto, jeseň, zimu i jar. Teraz je tu veľká zima, ale všetko je krásne a biele. A krajina je krásna."
A čo slovenské dievčatá?
„Slovenské dievčatá sú najkrajšie na celom svete!"
Ako ti v prekonávaní prvotných problémov pomohol kolektív tvojej triedy, školy?
„Mám ich veľmi rád, pretože je s nimi zábava odkedy som prišiel na školu. Niekedy je to tu ťažké, keď niečomu nerozumiem. Ale to vôbec nevadí! Učím sa slovenčinu a oni mi veľmi pomohli naučiť sa tento jazyk. Keď potrebujem, aby mi s niečím pomohli, vždy to radi urobia. A sme dobrá partia. Vždy sa zabavíme."
Ako sa ti páči tvoja škola? Je veľký rozdiel medzi školami u nás a v Brazílii?
„Školy tu nie sú až také pekné ako u nás, ale úroveň vyučovania je úplne rovnaká. Páči sa mi, že tu máte malé prestávky a veľkú. V Brazílii sa totiž učíme bez pauzy, máme iba jednu 15-minútovú prestávku na jedenie. Nemôžem povedať, že slovenské školy mám alebo nemám rád. Je to dobrá škola, len pre mňa je to ťažké, lebo učiteľom všetko nerozumiem, a tak sa na hodinách trochu niekedy nudím."
V rámci Rotary programu si mal možnosť bývať v dvoch slovenských rodinách. Najprv v Strečne a teraz v Rosine. Si s nimi spokojný?
„Áno, som veľmi spokojný. Moje pestúnske rodiny sú obe skvelé. Najprv som býval v Strečne a boli skutočne super. Cítil som sa naozaj ako doma s mojou ozajstnou rodinou. Veľmi mi teraz v Rosine chýbajú, ale každý piatok tam chodím na návštevu a hrať basketbal. Nevedel som o tom, že sa budú meniť rodiny, ale teraz je to super, a rodinu v Rosine mám tiež veľmi rád."
S tvojou pestúnskou rodinou si prežil svoje prvé Vianoce mimo domova. Bola to veľká zmena oproti typickým brazílskym Vianociam?
„Každý rok som bol na Vianoce doma. Tu je to úplne iné. Máte veľa tradičných vecí, ktoré u nás nie sú, napríklad vianočný stromček, kapustnicu, Ježiška, rybu, sneh, rozkrojené jabĺčko, a tak ďalej. Veľmi sa mi to páčilo a budem si to do konca života pamätať."
Prečo si si zvolil práve Slovensko? Si s touto voľbou spokojný?
„Som veľmi šťastný. Mohol som si ešte vybrať medzi Venezuelou, Mexikom a Indiou. Najprv som rozmýšľal o Mexiku a o tom, že sa naučím dobre po španielsky, ale potom som zmenil názor. Myslel som, že tu sa naučím viac nových vecí ako v Mexiku. Bola to veľmi dobrá voľba. Neviem, či niekedy budem vedieť výborne po slovensky, ale stále sa učím. A som smutný, lebo už tu budem iba pár mesiacov a potom pôjdem domov. Čas tu beží skutočne rýchlo! Viem, že si tu zvyšok roka veľmi užijem!"
Zdroj: školský časopis GVARZY Journal
autor Michaela Buňáková
17. marec 2013
